Citroen BX a Rally

Citroen BX a Rally

V tomto článku Vám predstavím športové verzie automobilu Citroen BX v chronologickom poradí, vrátane posádok a ich úspechy alebo neúspechy.

 

1983: Prvým BX závodným automobilom bol BX 4x4 1000 pistes označovaný ako project P. Vznikol ako experimentálny projekt v spolupráci s vývojovým centrom Polytecnic. Automobil bol zaujímavý tým, že pruženie bolo klasickej koncepcie a nie hydropneumatické. Motor bol uložený pozdĺžne vpredu. Automobil bol testovaný v roku 1983 na závode 1000 Pistes v Canjuers, popri oficiálne závodiacej Vise Trophée. Motor Polytecnic ROC mal však problémy s prehrievaním a s mechanickými časťami. Projekt BX P tak trať nedokončil a další vývoj nepokračoval kvôli neuspokojivým výsledkom. Posádku tvorili Maurice Chomat a Didier Breton.  Údajne bolo vyrobených 5 kusov a ich koniec nieje známy.

Motor : 4 valec, 2155ccm ,16V s výkonom 350 koní, hmotnosť 1050kg.


 

1984: Druhým vozidlom bol BX Dakar 4x4. Bol postavený pre sériu slávnych pretekov, Paris-Alger-Dakar.  Automobil mal upravené hydropneumatické pruženie s doplnkovými tlmičmi, kvapalina prechádzala cez chladič aby sa zabránilo prehriatiu. Nádrž o objeme 265 litrov postačovala na 800 kilometrový dojazd, hmotnosť nepresahovala 1400kg. Posádku BX tvorili konštruktér Michel Morkycki a pilot Odile Viemon. Pretek odštartoval 1.1.1984,  z 284 áut, závod dokončilo len 92. Citroen BX medzi nimi nebol, z dôvodu havárie v etape Alger-El Goléa, automobil zišiel z cesty 12 kilometrov pred koncom etapy. Citroen Visa s posádkou Lacaze /Bouille sa umiestnil na 8. mieste. V roku 1985 sa údajne pripravoval na závod ale nezúčastnil sa. Automobil bol naposledy videný na prezentácií francúzskej rozhlasovej stanice, kde fungoval ako atrakcia.
Motor: 4 valec 2142 ccm Turbo ROC z Peugeotu 505GTi umiestnený vzadu


 

1986: Tretí, už celkom známy model bol BX 4TC Evo pre závody v skupine B. BX však prišiel príliš neskoro a nestíhal na svojich súperov. S motorom vpredu a jednopriestorovou kabínou nemohol konkurovať autám s priestorovým rámom a motormi uloženými v strede a niekoľkoročným technickým náskokom. Citroen vyrobil 20 kusov modelu Evo. Automobil ukončil predčasne 13 z 15 pretekov kvôli technickým závadám a nehodám. Najlepšie umiestnenie dosiahol na rally vo švédsku s posádkou Andruet / Wambergue sa umiestnil na 6. mieste.  Citroen rozhodol o zošrotovaní a tak z 20 vyrobených kusov prežilo len 5, z toho jeden kus havaroval a použil sa na diely pre ostatné preživšie. Jeden kus je uložený v Conservatoire Citroen a jeden vlastní Phillipe Wambergue. Skupina B. bola zrušená a 4TC v športe skončil. Podobný osud postihol aj civilnú 200 kusovú verziu, tieto autá sú nesmierne vzácne a cenné v dnešnej dobe.
Motor 4 valec 2142ccm 8V Turbo, 380 koní /7000ot. ,460 Nm/5500ot.



1987: Jean Luc-Pailler začal závodiť v  súťažiach rallycross s Citroenom BX Sport v červených farbách. V minulosti jazdil s Citroenmi 2CV (Kachnami). V neoficiálnych závodoch na Championnat du France D1/D2 dosiahol 7. miesto a v oficiálnych závodoch dosiahol 13. miesto.

1988: Jean Luc Pailler s automobilom BX Sport v bielych farbách dosiahol 3.miesto na šampionáte vo Francúzsku a 27.miesto na európskom šampionáte.

1988: Citroen vyrobil 2 kusy modelu BX GTi 16S (Touring alebo Supertourisme) pre šampionáty superturismo popri modeli AX superturismo. Automobil bol homologovaný na základe BX 4x4 GTi. Použitý bol len v niekoľkých závodoch v roku 1988 a 1989 s číslami 12 a 14. Posádku tvorili Jarier Jean-Pierre, Jean-Pierre Beltoise, Jean-Pierre Jabouille a  41 ročný André Bourdon.  Umiestnenie na stupni výťazov dosiahol až na konci sezóny.
Motor: 4valec ,1721ccm , výkon 380koní , hmotnosť:1275kg
Podla neoficiálnych informácií bol neskôr použitý aj motor 2.2L z BX 4TC a dosahoval výkon 500k.  Automobil s číslom 14 skončil v múzeu Conservatoire Citroen.

1989: Jean Luc Pailler vymenil automobil za výkonnejší BX GTi 16S (16V)  v žltých farbách, známy podľa sponzora ako La Postier (Poštár). Na šampionáte vo Francúzsku dosiahol 4 miesto. Na európskom šampionáte dosiahol len 27. miesto.  Automobil skončil v múzeu Conservatoire Citroen.
Motor: 4valec 1.9 16V, výkon 210 koní




1990:Citroen Sport začal používať BX GTi 16S 4x4 (16V) pre preteky v skupine A.  Automobil bol homologovaný na základe BX 4x4 GTi ale s motorom 16V. O výrobu a vývoj sa starala divízia Citroen Competition. Bol použitý v rôznych menších súťažiach v skupine A a skupine N. Automobil sa nachádza v múzeu Citroen Conservatoire v Aulnay-Souis-Bois.

1990: Pailler s automobilom BX GTi 16V 4x4. Dosiahol s ním 4. miesto vo Francúzskom šampionáte a 15.miesto v európskom šampionáte čo mu zabezpečilo publicitu a záujem sponzorov.

1991: Nový Citroen BX 1900 Turbo 4x4. Automobil prebral vnútornosti T16 EVO 2 z modelu 405 Pikes Peak a ZX Rallye Raid. Motor bol uložený pozdĺžne a tak došlo k nutným technickým zmenám. Vznikol tak veľmi dynamický automobil s výkonom 600 koní a hmotnosťou 1120kg. Vďaka hydropneumatickému odpruženiu mal pilot možnosť nastavovať svetlú výšku po milimetroch. Na Výška sa zobrazovala na prístrojovej doske na digitálnom LCD paneli. Rozdelenie náhonu 4x4 bolo 50/50 krútiaceho momentu pre prednú a zadnú nápravu.
Motor: 4valec Turbo 16V ,výkon 600 koní ,569Nm pod 4000ot.

 

Pilot Jean Luc Pailler sa stal šampiónom Francúzska. Do sezóný nastúpil ešte so starým modelom BX GTi 16V, ktorý nahradil nový Citroen BX 1900 4x4 Turbo. Sponzorom bol Citroen Quest Competition. Šampiónom európy sa stal Kenneth Hansen s automobilom Ford Sierra Cosworth RS500. Jean Luc skončil v Európskom šampionáte na 29.mieste

1992: Automobil Citroen BX 1900 Turbo 4x4 zmenil farby na modré a prebehli drobné technické vylepšenia v oblasti sania a chladenia. Partnerom sa stala divízia Citroen Sport.
Jean Luc Pailler sa znova stal šampiónom Francúzska s Citroenom BX. V európskom šampionáte dosiahol 8.miesto v druhej divízií. Šampionom európy bol znova Kenneth Hansen so Sierrou Cosworth.



1993: Za podpory Citroen Sport prebiehal další vývoj modelu BX, zmenilo sa turbo a iné mechanické komponenty ktoré priniesli dalšie zvýšenie výkonu. Citroen Sport pokrýval viac ako polovicu nákladov, druhým hlavným sponzorom bolo Acuvue. Citroen BX mal prevahu nad ostatnými automobilmi, až na zadnú vlečnú nápravu.

 Jean Luc Pailler sa stal tretí krát za sebou šampiónom Francúzska a prvý krát šampiónom Európy s celkovým ziskom 128 bodov. Porazil tak Kennetha Hansena o 1 bod. Kenneth Hansen presedlal na Citroen ZX 16V 4x4 Turbo. V novovzniknutej skupine ERA Cup 1400 sa umiestnil aj čech Pavel Novotný s automobilom Citroen AX Sport.



V roku 1993 však už bol hotový trup nového závodného modelu Xantia 4x4 Turbo a tak BX svoju kariéru v oficiálnych rallye skončil.  Jean Luc Pailler pokračoval v sérií víťazstiev rallycross s Xantiou v rokoch 1994,1995,1996,1998,1999.

Športové úspechy modelu BX upadli časom do zabudnutia, tak isto aj úspechy civilného modelu ku ktorému sa spoločnosť Citroen, veľmi nevyjadruje vo svojej histórií, myslím že neprávom. Práve BX bol automobil ktorý začal so sériou víťazstiev Citroenu a ktoré prakticky trvajú dodnes. Citroen sport získal cenné skúsenosti práve z vývoja športového modelu BX, ktoré sa využili pri automobiloch ako ZX,Xantia,Saxo,Xsara,C4,DS3 a iných úspešných automobiloch značky.

Videá: BX Rallycross a 16ST :http://www.youtube.com/watch?v=TZ5CTfDMWL0

            BX 16ST :http://www.youtube.com/watch?v=iV3jK_jsvJI